Paríž

Paríž či Paris, hlavné mesto Francúzska leží uprostred úrodnej Parížskej panvy, na rieke Seine, pri sútoku s riekou Marnou. Táto svetová metropola s mnohými významnými historickými pamiatkami, desiatkami múzeí a divadiel, je politickým a priemyselným centrom krajiny.

Je to mesto, ktoré sa nezmazateľne zapísalo do svetových dejín, ale i mesto kabaretov. Svetoznáma výroba módnych, galantérnych a luxusných predmetov ovplyvňuje vkus i módu nielen vo Francúzsku, ale i v zahraničí. Paríž je mestom svetiel aj lásky a patrí k najromantickejším mestám sveta. Samotné mesto má 2,2 milióna obyvateľov, no tzv. Veľký Paríž má až 11, 5 milióna. Sem sú zahrnuté predmestia i jeho satelitné mestá.

Louvre

Svetoznámy Louvre je obrovský komplex budov s umeleckými zbierkami, ktoré patria medzi najväčšie na svete. Jeho výstavba trvala od 16.do 19.stor., ale dejiny stavby sú oveľa staršie. Obnovil ich až osvietený vladár, kráľ František I., nadšený renesanciou, preto nečudo, že Louvre dal prestavať v novom slohu. Stavať sa začalo r.1546 a po smrti kráľa Františka I. pokračoval v začatom diele jeho syn Henrich II.

Paríž

Foto: Copyright © 2007 - 2019 Engros Media, s.r.o. www.engros.sk

Ďalšou historickou osobnosťou, ktorá sa pričinila o terajšiu podobu Louvru, bola Katarína Medicejská. Po smrti svojho manžela kráľa Henricha postavila krídlo nazvané neskôr ako Tuilerijský palác, vzdialeného od hlavného zámockého traktu asi 500 m. V ďalšej etape došlo k spojeniu starého zámku s novým traktom. Pokračovať vo výstavbe sa potom rozhodol až Ľudovít XIII. Problémy s výstavbou nastali v druhej polovici 17.stor., no nakoniec r.1670 postavili slávnu kolonádu Louvru. Novú éru pre Louvre priniesla revolúcia a už r.1793 vznikol názov Centrálne umelecké múzeum a rozšírilo sa o umelecké predmety z mnohých zámkov v okolí Paríža a Loiry. S dostavbou komplexu začal až Napoleon. Posledná veľká stavebná epocha Louvru nastala v čase vlády Napoleona III.

Skôr než vstúpime do múzeí Louvru treba si ho obzrieť zvonku. Vstupné krídlo orientované do námestia je od ostatnej plochy oddelené hlbokou priekopou. Na štíte stredného pavilónu je zobrazená bohyňa Minerva s bustou „ Kráľa-Slnka“. I napriek tomu, že ho stavali po stáročia, zachoval si jednotu a vyváženosť. Medzi najvýznamnejšie expozície patrí grécke a rímske umenie zahŕňajúce dobu od 7.stor. pred n.l. do 5.stor. n.l. Tu sú unikátnymi exponátmi Miloská Venuša a Samotrácka Niké. Veľmi obsažná je i kolekcia egyptského umenia s nálezmi od r.3300 pred.n.l. až do 4.stor.n.l. Sú tu múrie, zvitky papyrusov, sarkofág faraóna Ramzesa II. a ďalšie egyptské pamiatky. Mnoho unikátov je v orientálnej zbierke, kde sú doklady o umení sumerskom, fénickom a perzskom. No nesporne najnavštevovanejšia je obrazáreň, ktorú založil kráľ František I. a ľudu sprístupnil konvent r.1793. V súčasnosti zhromažďuje vyše 200 000 unikátnych diel, ktorými sa Louvre zaraďuje medzi najpoprednejšie galérie sveta. Sú tu zastúpené obrazy všetkých svetových majstrov, ale najvyhľadávanejšia je časť s Monou Lízou od Leonarda da Vinci a Rubensova Medicejská galéria. Okrem toho možno navštíviť zbierku stredovekých plastík, prípadne grafík s 90 000 exponátmi.

:: Louvre Museum, 75001 Paris


Katedrála Notre-Dame

Katedrála Notre-Dame je nesporne najvýznamnejšou stavbou nielen ostrova Íle de la Cité, ale i celého Paríža. Stavať sa začala r.1163 za biskupa Mauricea de Sully, ktorý presadil uplatnenie nového slohu – gotiky, ktorý sa v tom čase vo Francúzsku začal iba rozvíjať. Svojou dĺžkou patril kostol k najväčším v meste. Dielo dokončili až v 18.stor., no pracovalo sa tu ešte i neskôr. Storočia poznali obdobia jeho slávy , ale i úpadku. Najhoršie časy prežívala katedrála v 18.stor., keď ju revolúcia premenila na "chrám rozumu" a odstránila z nej všetky umelecké predmety, ktoré by mohli pripomínať jej pôvodné poslanie. Preto je jej interiér umelecky bezcenný, s výnimkou niekoľkých pozoruhodností. To, čo priťahuje, je výhradne ranogotická architektúra, ktorá pretrvala i vďaka veľkolepej oprave z 2.polovice 19.stor. V 60-tich rokoch minulého storočia očistili fasádu katedrály, a tak sa mohli aj pred súčasníkmi zaskvieť všetky jej architektonické prvky v plnej kráse.

Paríž

Foto: Copyright © 2007 - 2019 Engros Media, s.r.o. www.engros.sk

Chrám je dlhý 130 m, široký 48 m a vysoký 35 m. Má 5 bočných lodí a 37 kaplniek. Najstaršou časťou je krásny chór z r.1163 až 1180. Návštevníkov zaujme najmä západná fasáda, ktorá sa stavala postupne, navyše bez jediného plánu. Jej pôsobivosť ešte zvyšuje delenie na tri pruhy. Nad trojicou portálov sa tiahne pruh veľkolepých sôch predstavujúcich biblických kráľov, z čias okolo r. 1220, nazývaný kráľovskou galériou. Nad ním je časť, ktorú tvoria okná s veľkolepou rozetou uprostred. Celé priečelie zľahčuje vzdušná galéria s dvojicou veží. Ich terasy sú prístupné a otvára sa z nich nádherný výhľad. Bohatstvom sochárskej výzdoby vynikajú aj tri portály – sv.Anny, Posledného súdu a P.Márie. Pri prechádzke okolo katedrály si treba všimnúť i oporné piliere, či priečelia priečnej lode.

Interiér katedrály je tmavý a pôsobí veľmi sugestívne. Celý je stĺporadím rozdelený na 5 lodí, ktoré prerušuje priečna loď. K vonkajšej bočnej lodi sa pripájajú kaplnky. Klenba v hlavnej lodi je ranogotická, klenby v bočných lodiach sú o niečo mladšie. Najpríťažlivejšie sú okná. Zariadenie katedrály bolo počas revolúcie takmer úplne zničené.

:: Cathédrale Notre-Dame de Paris, 6 Parvis Notre-Dame - Pl. Jean-Paul II


Sacré Coeur

Najznámejšou stavbou Montmartru je kostol Sacré Coeur. Je to veľkolepá novobyzantská stavba viditeľná odvšadiaľ z Paríža. Postavili ju na pamiatku obetí vojny s Nemeckom. Táto centrálna stavba s vysokou kupolou, je 100 m dlhá a 50 m široká. Od kostola je jeden z najkrajších výhľadov na mesto.

:: Basilique du Sacré-Cour, 35 Rue du Chevalier de la Barre, 75018 Paris


Eiffelova veža

Námestiu Place du Trocadéro a Martovmu poľu dominuje Eiffelova veža. Vysoká je 300 m a keby sme rátali ešte i televízny anténový signál, tak dosahuje výšku až 320,75 m. Vyrástla v rokoch 1887-1889 podľa plánov inžiniera Gustava Eiffela tesne pred svetovou výstavou konanou v Paríži. Až do r.1931 to bola najvyššia veže na svete. Veža sa zapísala i do dejín rádiotechniky, lebo v r.1916 sa odtiaľ nadviazalo prvé rádiotelegrafické transoceánske spojenie. Od r.1918 začala slúžiť pravidelnému rozhlasovému vysielaniu a r.1957 jej na vrcholci pribudol anténový systém, vďaka ktorému začala slúžiť i televízii. Okrem toho na najvyššej plošine zriadili meteorologickú stanicu a umiestnili zabezpečovacie zariadenie pre leteckú dopravu.

Veža váži 7 000 ton a na spojenie jej 12 000 kovových dielcov treba vyše 2,5 milióna špeciálnych nitov. Zaujímavosťou je i to, že i napriek jej obrovskej hmotnosti sú tlakové sily rozložené tak, že na 1 centimeter štvorcový pôsobia iba 4 kg, čo je porovnateľné s človekom sediacim na stoličke. Vrchol veže pri silnom vetre dosahuje výkyvu až 12 cm. Tromi zo štyroch nôh vedú na prvé a druhé poschodie výťahy, vo štvrtej nohe je schodište pre chodcov. Na tretie poschodie už vedie iba výťah. Prvá plošina je vo výške 57 m a je z nej pekný výhľad na mesto. Nechýba tu ani reštaurácia. Ďalšia plošina je vo výške 115 m a tretia vo výške 274 m. Z najvyššieho poschodia možno dovidieť až na vzdialenosť 80 km. Pod vežou je busta staviteľa Gustava Eiffela, ktorú vytvoril r. 1930 Antoine Bourdelle.

:: Eiffelova veža, Champ de Mars, 5 Avenue Anatole France, 75007 Paris


Panthéon

Svojou 116 m vysokou kupolou už z diaľky upúta Panthéon. Súčasná stavba vyrástla na popud Ľudovíta XV. na mieste staršieho kostola po r.1756. Projekt bol inšpirovaný kostolom sv. Petra v Ríme. Objekt dokončili r.1789 a r.1791 zasvätili sv.Genovéve, patrónke Paríža. Stal sa pohrebiskom slávnych osobností Paríža ( Mirabeau, Voltair, Rousseau a ďalší ). Centrálna stavba kostola nesie kupolu s freskou Apoteóza sv.Genovévy. Za povšimnutie stojí stĺpová hala, mramorové súsošia a fresky zobrazujúce výjavy z dejín a života svätých. Z kostola možno zostúpiť do podzemnej krypty.

:: Panthéon, Place du Panthéon, 75005 Paris


Invalidovňa

Ďalší stavebný komplex spojený s menom Napoleona Bonaparte je Invalidovňa. Pôvodne bol projektovaný ako sociálny ústav. Založil ho r.1670 kráľ Ľudovít XIV. pre vojnových vyslúžilcov a mrzákov, ktorí boli predtým odkázaní na milosrdenstvo kláštorov. Bolo to charitatívne zariadenie, ktoré nemalo vo vtedajšej Európe obdobu, pretože okrem mohutného kostola tu boli aj budovy obklopujúce niekoľko nádvorí. Komplex sa vybudoval v rokoch 1671-1675 a mal kapacitu 6 000 ľudí. Už sám architektonický plán je zaujímavý, pretože sa v ňom podarilo skĺbiť prvky nemocničného, kláštorného i palácového staviteľstva.

Paríž

Foto: Copyright © 2007 - 2019 Engros Media, s.r.o. www.engros.sk

Do komplexu sa vstupuje krídlom kde jedinú výzdobu tvoria vojnové trofeje. Stredný portál má vo výške strechy podobu triumfálneho oblúka, pod ktorým je jazdecká socha Ľudovíta XIV., nazývaného "Kráľ Slnko", v rímskom odeve. Po oboch bokoch sú postavy Spravodlivosti a Múdrosti, ako aj sochy bohov Marta a Minervy. Čestné nádvorie predstavuje rozsiahly priestor obklopený arkádami. Jedinou ozdobou sú kruhové okienka v streche. Na prízemí bývali kuchyne a jedálne, na poschodí spálne, izby pre chorých, lekárne a laboratóriá. Dnes je veľká časť prerobená na múzeum. Oproti vchodu je južný pavilón ozdobený stĺpmi. Sú na ňom hodiny z r.1784 a popri nich z jednej strany alegorická postava Času, z druhej Víťazstva. V strednom oblúku stojí veľká socha Napoleona. Budova je zároveň vstupným priestorom do vojenského kostola St.Louis-des-Invalides. Súčasťou Invalidovne je aj honosný dóm - Église du Dôme, s vysokou kupolou.

Vojenský kostol St.Louis-des-Invalides je súčasťou Invalidovne. V strednej lodi sú trofejné zástavy ukoristené v 19. a 20. stor. Pôvodne ich tu bolo asi 1 500, ale v r.1814 ich spálili, aby sa nedostali do rúk nepriateľa. Organ je z r.1687, pekná je i chórová mreža a kazateľnica. V tzv. Napoleonovej kaplnke v pravej bočnej lodi je cisárov pohrebný voz, zamatová prikrývka z jeho rakvy a niekoľko kameňov z hrobu na ostrove sv. Heleny.

Église du Dôme (Dóm) je najhonosnejšou stavbou komplexu Invalidovne. Je to posledná baroková stavba Paríža, zavŕšená 105 m vysokou kupolou. . Kostol postavený v rokoch 1680-1708 bol určený na slávnostné bohoslužby, na ktorých sa zúčastňoval i kráľ a jeho dvor. Projekt kostola vychádzal z Michelangelovej kompozície kostola sv.Petra v Ríme. Kupolu vychádzajúcu z rímsy zdobí v spodnej časti 12 medailónov s portrétmi francúzskych kráľov. Originály boli za revolúcie zničené, ale neskôr ich nahradili kópie. Po čase bol vnútri stavby vyhĺbený kruhový otvor a v tomto podzemnom priestore bol umiestnený náhrobok cisára Napoleona I. Do krypty sa vstupuje priechodmi okolo hlavného oltára. Bronzové dvere sú uliate z hlavní diel použitých v bitka pri Slavkove a zdobia ich reliéfy zobrazujúce civilnú a svetskú moc. Samotné miesto s rakvou obklopuje 12 sôch bohýň víťazstva symbolizujúcich 12 víťazných Napoleonových ťažení. Cisárov sarkofág je z červeného porfýru a ukrýva 6 rakiev z rozličných materiálov, v ktorých sú uložené cisárove pozostatky. Viacero zaujímavostí je i v bočných kaplnkách.

:: Hôtel National des Invalides, 129 Rue de Grenelle, 75007 Paris


Musée Grévin

Už v roku 1882 bolo na Boulevard Montmartre otvorené Musée Grévin, v ktorom voskové figuríny zachytávali najdôležitejšie scény z francúzskych dejín. Nouveau Musée Grévin zhromaždilo voskové figuríny v scénach z minulých storočí.

:: Musée Grévin, 10 Boulevard Montmartre, 75009 Paris


Musée d´Orsay

Sídlo múzea Musée d´Orsay je otvorené od roku 1986 a jeho základom sa stala staničná budova Gare d´Orsay z roku 1900, ktorá je zo železa a zo skla. Na muzeálne účely bola zrekonštruovaná starými stavebnými prvkami, čím vznikla výstavná plocha 26 000 metrov štvorcových. Zbierka obsahuje diela z obdobia 1848-1914, ktoré boli dovtedy v depozitároch, alebo iných nevhodných priestoroch. Sú to najmä obrazy impresionistov Ranoira, Maneta, Degasy a ďalších.

:: Musée d'Orsay, 1 Rue de la Légion d'Honneur, 75007 Paris